Čiperka

V okolí kúpeľov Mariánske Lázne, kilometer severne od dedina Michalovy Hory nájdeme prírodné uhličité vody - sú jedny z najznámejších kyseliek Slavkovského lesa - Čiperku. Tento prameň vyviera na pravej strane starého náhonu už zaniknutého Lazurového mlyna, cca 100 metrov pred jeho vyústením do Kosieho potoka.

Homolka

Asi dva kilometre juhovýchodne do mesta Bečov nad teplou neďaleko od cesty na Chodov sa nachádza prírodná pamiatka, ktorá bola zriadená k ochrane skaly, ktorá je tvorená čadičom s typickou stĺpcovou odlučnosťou.

Konský prameň

Severovýchodne od obce Chotěnova môžeme v malom údolí pozorovať vyvieranie sústavy prameňov. Pramene sú vzdialené asi 5,5 km od stredu Mariánských Lázní smerom na juhovýchod. Jedným z nich je už spomenutý  Konský prameň. Pomenovanie Konský prameň (Konská kyselka - Pferdesauerling) vzniklo na základe povesti, podľa ktorej počas tridsať ročnej vojny v priľahlej bažine uviazol vojenský konský záprah.

Sirňák

Biele povlaky peny zdobia niekoľko menších vodných plôch trávou zarastené mýtiny na pravom brehu riečky Teplá. V týchto miestach z útrob Zeme dostávajú na povrch jedny z posledných pripomienok kedysi mocnej vulkanickej činnosti, sirnato - uhličité výrony, ktoré vytvárajú charakteristické bahenné krátery.

Krásenská rozhľadňa

Pomerne mohutná 25 metrov vysoká rozhľadňa špirálovitého tvaru bo postavená v rokoch 1933 až 1935. Stavba vznikla podľa návrhu krásenského sochára Williho Russe. Rozhľadňa bola postavená z dôvodu zaistenia práce pre ľudí v období hospodárskej kríze. Rozhľadňa stojí asi 1 km južne od obce Krásno na Krásenskom vrchu a poskytuje pekný kruhový výhľad. Okolo sa rozprestierajú vrcholy Slvakovského lesa, medzi ktorými sú údolia. Ďalej je vidieť Tepelská vrchovina, kopce okolo Karlových Varov, Sokolova a Mariánských Lázni. Severným smerom je vidieť Krušné hory.

Hrad a zámok Bečov

Hrad Bečov na Teplou bol založený v 13. storočí rodom pánov z Oseka, ktorým patril spolu s panstvom takmer dve storočia. K najväčšiemu rozvoju hradu došlo okolo 15. storočia a prvej polovice 16. storočia, kedy hrad patril rodu Pluhov z Rabštejna. Vyššie na skale je položený gotický hrad, ktorý bol renesančnou prestavbou obohatený kamennými portálmi a nástennými maľbami. Hradné nádvorie lemujú Pluhovské domy. Pod hradom stojí zámok z 18. storočia, ktorý má už renesančné jadro.

Spievajúca fontána

Spievajúca fontána bola vybudovaná v rokoch 1982 až 1986 ako súčasť rekonštrukcie premenadného priestoru areálu Maxima Gorského.

Fontána je neobyčajná svojimi rozmermi, výtvarným stvárnením aj funkciami. V kruhovom bazéne o priemere 18 metrov je usadená plastika kamenného kvetu so stredom z vyleštenej nehrdzavejúcej ocele. Lem fontány, dlažba bazénu aj plastika sú z Libereckej žuly. Fontána ma 10 základných striekacích systémov, dva sú tvorené 330 tryskami po obvode bazénu smerujúce do jeho stredu. Najvyšší výstrek dosahuje 6 metrov ktorý je umiestený v strede fontány.